Báseň o kokteile Pavarotti
mužská tvár prechádza januárovou hmlou
a krátko pred polnocou
zobudí zo sna niekoľko lámp
dožadujú sa odpovede na otázku:
aký kokteil si dnes pokrstil?
pod mužskou tvárou sa pomrví šumivé víno
všetky slová uviaznu na jazyku
ktoré pred polhodinou rozveseľoval aperol
jeho líca sa túžia vrátiť do baru
kde aj biele košele voňajú pomarančovým voskom
mužská tvár prechádza januárovou hmlou
sama
postupne sa rozplýva
ale s hlasnejším tlkotom
pod kožou
odbíja trištvrte na drink
a on sa chce vrátiť tam
kde ho vzkriesi pohľad na barový pult
kde barmani napĺňajú poháre
šumivými
jemne okorenenými
predstavami
na tomto mieste má sucho zákaz vstupu
rovnako ako srdce poetky
ktorému chýba okysličenie od múzy
ešteže v očiach barmanov a hostí niet miesta pre pahrebu
ich tancujúce plamene dokážu
poraziť plač osamotenej sviečky
to všetko v tebe vzbudzuje zvedavosť
a keď prídeš domov
tvoja duša už nemôže byť rovnaká
pokým jej v kostiach
odbíja
trištvrte na drink
Komentáre
Zverejnenie komentára