Prečo sa stal Negroni mojím kamarátom?

fotka: instagram.com - zahirnitra

Bolo to pred troma týždňami, keď sme spolu s kamarátkou zavítali do Záhiru. Vlastná zvedavosť ma priviedla k drinku Negroni. Priznám sa, že som barový analfabet, a preto skúšam drinky metódou pokus-omyl. Veď najlepšie si zapamätáte na vlastných chybách, nie? Ale pozor! Negroni, našťastie, nepatril do kategórie Radšej vodu z vodovodu, prosím. Akú históriu v sebe ukrýva tento taliansky koktejl? Z čoho sa skladá? A čo vo mne vyvoláva?

Traduje sa, že koktejl bol prvýkrát namiešaný v roku 1919 v Caffé Casoni (v súčasnosti Caffé Roberto Cavalli). Gróf Camillo Negroni požiadal barmana Fosca Scarselliho, aby zvýraznil chuť jeho obľúbeného drinku Americano pridaním ginu namiesto bežnej sódy. Po úspechu koktejlu založila rodina Negroni spoločnosť na výrobu destilátov pod názvom Negroni Distillerie v talianskom meste Treviso. Spoločnosť vyrobila hotovú verziu nápoja, ktorá sa predávala pod názvom Antico Negroni 1919. 

Keď som koktejl prvýkrát ochutnala, prekvapila ma tvrdosť – ak sa to tak dá nazvať, alebo lepšie povedané sila, ktorá mi udrela do hlavy. Po prvom výdatnom dúšku mi bolo jasné, že ak by som v pití pokračovala v takomto tempe, tak by som premenila na hada a odplazila sa domov na klzkom povrchu. Zistila som si, že kľúčom k vychutnaniu si Negroni budú pomalé dúšky, také pomalé, že si naplno uvedomím prítomný okamih. Nie to, čo bolo, čo bude, ale čo je práve teraz, o osemnástej hodine podvečer, keď je vonku tma a jediné svetlo vychádza spoza barmanského pultu (no dobre, a ešte spoza sviečok na stoloch). V takomto pološere nemám problém byť naraz na dvoch miestach – v Záhire a na piesočnatej pláži, kde sa schyľuje v odlivu a mojou jedinou starosťou je vychutnať si Negroni. Pretože presne takúto chuť vo mne vyvoláva – chuť po exotike zmiešanej s každodennosťou. Alebo lepšie povedané – objaviť v každodennosti niečo exotické? Asi ide o uhol pohľadu...Nič to však nemení na tom, že aj keď som do Záhiru prišla po týždni, znova som si dala Negroni. Chcela som pocítiť šteklenie na jazyku, ktoré sa po vypití bezprostredne dostaví. A to príjemné teplo, ktoré pociťujem v hrdle, aj keď sú na dne pohárika kocky ľadu. Doteraz je pre mňa zázrak, ako sa niečo také môže diať, ale vidíte, aj to je Záhir a barmanská remeselnosť – vytvorenie zážitku, ktorý pretrváva.

Moja vlastná túžba ma priviedla k zloženiu Negroni. Zistila som, že všetko to, čo vo mne vyvoláva (ležanie na piesku a veci tomu podobné) má za následok beefeater gin (suchý gin), ktorý sa skladá z bobuliek trnky, angeliky, koriandra, sladovky, mandlí, kosatca, pomarančovej kôry a citrónu. Na základe tejto kombinácie si môžete predstaviť, čo tvorí základ drinku, ktorý sa stal v poslednej dobe mojím verným kamarátom. Korenistá chuť, áno, vďaka nej ma trošku štípe na jazyku, ale je to príjemné, pretože sa to mieša s campari, alkoholickým aperitívom, ktorý sa vyrába na báze vyluhovania morských bylín, či aromatických rastlín a ovocia. Zloženie Negroni by však nebolo kompletné bez Noilly Prat Dry Rouge – ide o zmes suchých bielych vín s horkou pomarančovou kôrou z Tuniska a muškátového orecha z Indonézie. Ako mi prezradil majiteľ Záhiru, Luboš Rácz, tak ,,do Negroni si robíme vlastnú zmes troch vermutov, ktoré zmiešavame v určitom pomere, aby to spĺňalo naše predstavy chutí, pretože niektorý vertmut je príliš horký, iný sladký, ďalší príliš ovocný.“ 

Poučená ingredienciami a históriou sa teším, ako pri najbližšej návšteve v Záhire ochutnám niečo nové, pretože do nového roka som si dala záväzok, ktorý je možno vskutku bizarný, ale nech: každý týždeň chcem ochutnať nový drink v Záhire a skúmať, čo vo mne ingrediencie vyvolávajú. Presne ako v prípade Negroni. Pretože na tom všetkom ma najviac fascinuje chuť, ktorá sa preplieta nielen s jazykom, ale hlavne s fantáziou. Na zdravie!