dievča zo Záhiru

foto: Miro Kubecka, facebok.com - Záhir I. Gin Ráno ju prekvapili dažďové kvapky. Nemala rada takýto budíček, slnečné lúče, to áno, pekne presvetliť ospalú tvár a dať jej kráľovské raňajky, no čo ti dá dážď? Akurát sa po tebe roztečie a zobudí všetky vrásky. Áno, je to síce pre teba ťažké, ale musíš sa zmieriť s tým, že aj ty máš nových podnájomníkov, ktorí sa obliekajú do tvojej kože. Nie je im zima, ani teplo, tak akurát, najideálnejšie je to však na jeseň. Keby tak mohlo odfúknuť vrásky...Ale kto by ich potom pozbieral? Dažďové kvapky v tebe prebúdzajú nové myšlienky, dokonca meníš aj zaužívaný stereotyp, dávaš si za pohárik ginu, ešte dobre, že bývaš sama, čo by na to povedali rodičia, že od rána piješ. Najprv si dáš župan, ten orientálny, kde sú letiace čajky a ty sa v ňom cítiš ako pravá gejša, potom otvoríš balkón, ej, studeno!, vychutnávaš si zimu na ospalých lícach. V ruke však držíš gin. Prvé prehltnutie a zabúdaš na nahnevané oblaky, zabúdaš na nevydarené vzťahy z...

foto: facebook.com - Záhir Lampárovi som pred chvíľou pošepkala, aby rozsvietil všetky hviezdy na nebi. Odvetil mi, že  kvôli snehovému počasiu to nebude možné.  Keď si všimol blesky, ktoré mi začali šľahať z očí, spýtal sa: ,,Prečo ťa to tak nahnevalo?“ ,,Pretože jeden výnimočný človek má dnes meniny a chcela som mu poslať prianie od hviezd.  Teraz je to všetko úplne na nič...“ V živote sa už nebudem spoliehať na nikoho iného okrem seba, povedala som si v duchu.  Lampár sa ku mne nahol sa a pošepol mi: ,,Nič nie je stratené. Hviezdam síce nerozkážem, no  ešte je tu jedna možnosť.“ Stačilo započuť slovo možnosť a hneď sa vo mne rozhorel plamienok nádeje.  ,,O akej možnosti hovoríte?“ Usmial sa. Z toho som teda múdra nebola. ,,Veríš mi?“ ,,A dostane sa to včas k barmanovi?“ ,,To bude záležať od teba. Teraz zavri oči a podaj mi ruku.“ Poslúchla som a čakala, čo sa stane. Zostala som trošku nervózna, pretože som nevedela, čo  mô...

fotka: instagram.com - zahirnitra Dve kamarátky sa počas daždivej soboty vybrali do baru. Dlhšie sa nevideli, potrebovali prebrať novinky pri pohári ružového vína. Priateľky sa vzájomne dopĺňali - zatiaľ, čo jedna mala dlhé, husté, tmavohnedé vlasy, tá druhá ich mala ako piesok zviazaný v gumičke. Kým čierne šaty prvej priateľky zvýrazňovali jej aristokratický zjav, tak biely pulóver s hnedými nohavicami poukazoval na priateľkinu príbuznosť s lesným prostredím. Keď sa na ne človek zadíval, povedal by si: Väčšie kontrasty by som ani nemohol nájsť. A predsa boli v niečom podobné: spôsobom vyžarovania. Akoby z ich tiel vystupovali ligotavé slzičky, ktoré ich chránili pred pohľadmi ostatných hostí. Slzičky mali dôležitú úlohu - nemohli dopustiť, aby nejaký muž narušil ich intímnu zónu. Možno aj z toho dôvodu sa pustili do divokého tanca, v domnienke, že si ich nikto nevšimne. Ako sa len slzičky mýlili, keď upútali pohľad barmana, držiaceho v rukách vodku. V tejto chvíli b...