Keď sa natrhajú kvety zla do pohára...

z filmu Casablanca, photo: themoviedb.org

Pôvodne som plánovala napísať poviedku, ale napokon som sa rozhodla podeliť sa s vami o tri básne s barovou tematikou. Napísala som ich minulý rok (v apríli 2019) a vďaka nim som získala 2. miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Hviezdoslavova múza, v kategórii poézia. Inšpiračných zdrojov je niekoľko - nebudem prezrádzať, pretože by som vás pripravila o čitateľský zážitok (dúfam, že vám nebudú krvácať oči). Nepatrím k ľuďom, ktorí by sa vyžívali v interpretácií svojich básní, a preto nechávam na vás, aby ste si urobili vlastný úsudok. Prajem vám príjemné čítanie - či už ste v autobuse, na zastávke, za barom, alebo si krátite čas na WC.

POHÁR

je stále nahý a nikoho to netrápi

prečo ho nikto neoblečie do šiat?

prečo barman umýva jeho sny?

a prečo si nemôže vybrať kto sa z neho napije?

je príliš krehký na to

aby to pochopil

foto: facebook.com - Záhir

KVETY ZLA

natrhala som ti ich do pohára

aby si nezabudol na moju tvár

z ktorej si vypil vinič hroznorodý

keď som sa ťa spýtala na chuť

bol si v pomykove

pretože som sa neusmievala na teba

ale na vitis viniferu

v nej som našla spriaznenú dušu

rástla ako tvoja nedôvera

krátko pred vianocami

namiesto vianočného stromčeka som ozdobovala kvety zla

s ktorými som na štedrý večer zrástla

a z očí som si trhala cukrovú trstinu

zalievala ju svojou trpkosťou

bez túžby po tebe

foto: facebook.com - Záhir

BAUDELAIRE

ma prirovnal k borievke obyčajnej

netušila som že nejakému mužovi budem pripomínať základnú surovinu borovičky

možno preto že baudelaire nie je nejaký muž

a možno preto

že ja som obyčajná žena

ktorej sa stáva

že sa v pondelok večer vylieva do pohára

a prúdi v útrobách mužských tiel

ktoré ju priťahujú svojou aroganciou

nedotknutosťou

možno preto neviem byť milá

pretože potrebujem piť z mužských predstáv

v ktorých nie je miesto pre nehu

foto: facebook.com - Záhir