,,Tak dobrý, akoby nebol z tohto sveta."

foto: facebook.com - Záhir


Presne tak znie preklad tahitského slovného spojenia ,,maita´i roa ae", podľa ktorého je pomenovaný koktejl Mai Tai. Prvýkrát som sa s ním stretla (áno, stretla, prišiel za mnou v ľade) dnes počas narodeninovej oslavy v Záhire. Osviežujúci alkoholický koktejl mi odporučil barman Johnny, ktorému sa chcem ešte raz poďakovať za to, že odhadol moje chuťové poháriky. Vďaka rozhovoru s ním som si zároveň uvedomila, aké je dôležité, aby vás barman pozorne počúval a dokázal vám vybrať ten najlepší drink. Ó, krásny pocit, keď trafí do čierneho! 

Základom alkoholického koktejlu je jamajský rum, ktorý sa zmieša s Curacao likérom (likér ochutený sušenými šupkami citrusového ovocia ,,laraha", ktorý sa pestuje na ostrove Curacao) alebo s Cointreau (francúzsky ovocný likér, ktorý má horkú a sladkú chuť zároveň). Neodmysliteľnou súčasťou drinku je aj čerstvo vytlačená šťava z limetky a mandľový sirup orgeat. Nechýbajú ľadové kocky a na záver čerešnička, či skôr ,,mäta a limetka na torte" (v našom kontexte na vrchu pohára). V súvislosti s jamajským rumom si dovolím menšiu odbočku. Pred pár dňami som mala možnosť ochutnať Daiquiri, ktorého základ tvorí biely kubánsky rum. Po vypití koktejlu ma začala príšerne bolieť hlava, z čoho som usúdila, že kubánsky rum je na moju slovenskú hlavu príliš silný súper. Aj z toho dôvodu som barmanovi Johnnymu na začiatku nášho rozhovoru povedala, že Daiquiri sa dnes miešať nebude. Jamajský rum si s mojou hlavou sadol lepšie, z čoho vyplýva, že ak sa budem musieť v budúcnosti rozhodnúť medzi Jamajkou a Kubou, rozhodnem sa podľa rumu, s ktorým mám lepší vzťah.

Americký koktejl Mai Tai ma prekvapil svojou horko-sladkou chuťou, v ktorej sa miešali studené vlny s horúcim pieskom. Evokoval vo mne hru kontrastov, takými nevyhnutnými pre náš život (veď to poznáte - bez čiernej by nebola biela). Sladkosť sa miešala s rafinovanou horkosťou, poludňajšie slnko sa efektne dopĺňalo s prvým podvečerným vetrom. Takto nejako by malo podľa mňa ,,chutiť" aj prvé stretnutie s osudovým mužom - pôsobí milo, ale tajomne. Nechce, aby ste na prvýkrát odhalili jeho dušu. Chce to čas. A presne to si vyžaduje aj pitie koktejlu Mai Tai. Pomaly, uvedomujúc si každý dúšok...

Ďakujem barmanovi Johnnymu za to, že ma dnes prostredníctvom koktejlu teleportoval na Tahiti. Nemusela som mať okolo krku zavesený veniec z kvetov, aby som sa cítila exoticky. To ma zároveň privádza k myšlienke, akými vlastnosťami by mal oplývať barman. Empatický, vnímavý, rozhodný. Je to tá osoba, ktorá vás sprevádza na koktejlovej ceste - od prvotnej vety až po hmotnú realizáciu. Tá cesta je fascinujúca a ja sa naozaj teším, že som si mohla vedľa Johnnyho zapnúť bezpečnostný pás a ocitnúť sa na ostrove, ktorý svojimi maľbami preslávil Paul Gauguin.

Mai Tai

Komentáre

  1. Bolo mi potešením. Neh sa takéto okamihy opakujú vo vašich poviedkach.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ľuboš Rácz: ,,Chcel by som byť francúzskym šampanským po celý deň aj noc!“

Smrek a Bukowski na jednom mieste?

Na trase Záhir - Kuba