Môj nealkoholický favorit

Záhir, foto: Martin Halmo


Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, akú úlohu (a či vôbec) hrá ročné obdobie pri výbere drinkov. Bude niečo na tom, že v októbri pijeme radšej ťažšie, korenisté kokteily? A na jar a v lete preferujeme kúpeľ v ovocných destilátoch? Keď si urobím rekapituláciu toho, čo si zvyknem v Záhire vychutnávať, vyjde mi z toho nasledovné konštatovanie: v zimných mesiacoch ma nepoteší nič viac, než Negroni, zatiaľ čo na jar si rada pochutím na nealkoholickom drinku Red Cooler. Párkrát som si ho dala aj v lete a niet sa čomu čudovať - v návale tridsiatich piatich stupňov nepoteší horúce telo nič viac, než kocky ľadu, lesné plody, med, limetová šťava, ibištekový čaj a zázvorová limonáda. Kombinácia týchto ingrediencií je skoro taká nákazlivá ako šípka do azúrového mora.

Neviem povedať presný počet Red Coolerov, ktoré mi prešli ústami. Ale vždy to bol pre mňa pôžitok zmyslov, schladenie v tom najlepšom slova zmysle (a nielen vďaka prítomnosti ľadu). Práve lesné plody sú pre mňa najväčším favoritom tohto drinku, ktorý mi pripomína kvitnutie zmyslov, padanie čerešňových kvetov na hlavu a jarné mrholenie. Je osviežujúci, v niečom jemne rafinovaný, nevinný a provokačný zároveň. A najlepšie na tom všetkom je to, že Red Coolerov si môžete dať koľko len chcete, ale hlava vás bolieť nebude (to nemôžem povedať o Negroni, veď sa snažím piť s mierou). 

Keď sa povie Red Cooler, vybaví sa mi niekoľko spomienok - terasa v Záhire, kde je každý zákazník bezpečne ukrytý pred slnkom, vyjedanie lesných plodov, chrúmanie ľadu, chladný asfalt. Neviem si predstaviť leto bez tohto nealkoholického drinku, ktorý znamenite chutí aj počas výdatného dažďa. Myslím, ba dokonca som o tom presvedčená, že práve vtedy sa jeho chuť skutočne nedá opísať. To musíte zažiť. Presne ako ja v jedno júnové popoludnie, keď som sa išla pred hustým lejakom skryť do Záhiru a vychutnávala si súkromné leto odohrávajúce sa v mojej hlave. 

Záhir, foto: Martin Halmo

Záhir, foto: Martin Halmo

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ľuboš Rácz: ,,Chcel by som byť francúzskym šampanským po celý deň aj noc!“

Smrek a Bukowski na jednom mieste?

Na trase Záhir - Kuba