Na návšteve u Baudelaira

- apríla 27, 2019

foto: facebook.com - Baudelaire Bar

Na začiatok pár spoločných koníčkov, ktoré spájajú mňa a parížskeho šviháka Charlesa Baudelaira. Obaja máme pozitívny vzťah k poézii, melanchólii a cynizmu. Prednedávnom som si kúpila jeho básnickú zbierku Kvety zla, ktorá mi robí spoločnosť počas večerov, na cestách, vlastne kdekoľvek. Charles sa stal mojím dôverným priateľom, ktorý ma s veľkou radosťou berie na výlety do zákutí ženských tiel. Vďaka, Charles!

Cieľom tohto príspevku nie je analyzovať jeho prelomovú básnickú zbierku, ale oboznámiť vás s miestom, ktoré chutí ako Baudelairova poézia - zakázaná, hriešna, vzrušujúca. Je to miesto, kde sa miešajú ťažké parfumy žien s tými, ktoré sú jemné ako obláčiky. Miesto kontrastov, ktoré však zasiahne vaše srdce a budete sa tam chcieť vrátiť znova. Dámy a páni, je najvyšší čas vyleštiť si topánky a zamieriť do Bratislavy na Panskú 6, kde sídli Baudelaire Bar.

Ako som sa o ňom dozvedela? Kedy som ho navštívila prvýkrát? Pamätám si, že raz som okolo neho prechádzala, ale nezapamätala som si jeho názov. Potom som si strašne dlho lámala hlavu nad tým, ako sa volá ten bar - jediné, čo som vedela, bolo to, že bol pomenovaný podľa nejakého básnika. Hmm, lenže básnikov nie je vôbec málo...Potom som plánovala, kde pôjdem spolu s priateľmi osláviť moje narodeniny a zhodou okolností som sa dozvedela o existencii Bukowski Baru. Osvietilo ma a konečne som si spomenula na to, že to miesto, kde som sa chcela vrátiť, bol Baudelaire Bar. (Ten pocit, keď ťa jeden muž privedie k tomu druhému...)

Prvýkrát som ho navštívila začiatkom apríla. Na ten okamih si pamätám veľmi presne. Bol pondelok, mala som strašne blbý deň (ktorý pondelok taký nie je?) a s kamarátkou sme sa dohodli, že sa po dlhej dobe stretneme a porozprávame sa. Keď som vošla dovnútra, zaujal ma interiér, pretože mi pripomenul atmosféru filmu Polnoc v Paríži. Akoby som sa vrátila v čase...Ďalšie príjemné prekvapenie na mňa čakalo v nápojovom lístku. Kokteily sú pomenované podľa žien, ktoré boli múzami viacerých umelcov (Jeanne Duval, Adina Mandlová, Gala Diakonova, Kiki de Montparnasse atď.).

Nasledovala obľúbená časť večera - výber drinku. Na základe zaujímavých ingrediencií - ginu Beefeater, likéru, grepovej šťavy, bazalky, sódy a čierneho korenia som sa rozhodla pre Jeanne Duval - múzu parížskej bohémy, tanečníčku z Haiti. Čo vo mne Jeanne prebudila? Chuť po dobrodružstve, exotiku a túžbu po prechádzke v sade divokých kvetov. Jeanne mi okrem toho pripomenula, aby som sa nebála svojej predstavivosti a dala jej voľný priechod (samozrejme, iba v tých situáciách, ktoré prejdú jej schvaľovacím procesom).

Druhú návštevu v Baudelaire Bare som absolvovala tento týždeň. Slnko už dávno zapadlo za oblaky, keď som si obliekla čierny kabát a vybrala sa na miesto, za ktoré by sa nehanbil ani básnik Charles. Tentokrát som si v mysli zacestovala do Ruska, pretože som si vybrala drink pomenovaný podľa múzy surrealistov - Gale Diakonovej. Divoká? Nespútaná? Ale zároveň sladká? Prečo nie! Gala sa skladá z malinového pyré, ananásového džúsu, Angostura Bitters a mezcal Gusano Rojo, takže pripomína prechádzku večerným mestom. Nezabudnuteľná, tajomná, taká, na ktorú nevieš prestať myslieť, lebo ťa fascinuje (nielen) tým, aké má dlhé mihalnice. A ako vonia...

Teraz by bolo namieste povedať, čo spája mňa a Baudelaire Bar. Odvaha experimentovať, túžba po dobrodružstve, objavovanie nepoznaných chutí. Zdá sa, že ja a Baudelaire si budeme mať čo povedať. Myslím, že je viac než isté, že ak si budete chcieť pripomenúť, kto sa vo vás skutočne skrýva a aké máte túžby, tak lepšie miesto, než Baudelaire Bar nenájdete. Čestné ,,baudelairovské"!