Poviedka: Čo ak sa barman rozbije?
V tejto chvíli by bolo vhodné dej prerušiť a oboznámiť slzičky s tým, akú úlohu hrá vodka v tomto príbehu. Kde bolo tam bolo, bol raz jeden prameň, ktorý bol smutný zo samoty. Najbližšia rieka bola vzdialená až míľu, a prameň nemal až také dlhé nohy, aby sa s ním mohol porozprávať a vyplniť chvíle ticha. Najbližšie more bolo tiež veľmi ďaleko - asi ako keby ste sa vydali peši z Nitry do Košíc. Prameňu chýbala spoločnosť, chcel sa s niekým podeliť o prvé ranné lúče a o západ slnka. Celý deň len tak tiecť bez slov - to nebolo nič pre neho, a tak začal vymýšľať nápady. Spomenul si na svoje narodenie - z ničoho nič vytryskol. Bolo to rýchle a bez emócií. V mysli sa mu vybavili spomienky na trávu - prameň nikdy nevidel takú prenikavú zelenú farbu. Fascinovalo ho, že zatiaľ, čo on je priezračný, tak niekto iný púta pozornosť svojím sfarbením. Prameň chcel byť tiež farebný. Pokúsil sa zjesť trávu, čakal, že bude zelený, ale musel sa vyrovnať s trpkým sklamaním. Žiadny zelený mužíček sa z neho nestal. Jedného dňa uvidel prameň dievča s červenou ružou zasunutou vo vlasoch. Bolo mu ľúto tej ruže - vyzerala smutne, akoby sa chcela napiť vody a zistila, že sa to už nikdy nestane. Prameň bol z pohľadu na ružu taký smutný, že sa rozhodol konať. Postavil sa (prvýkrát od svojho narodenia, keď vytryskol), zalial dievča vodou, aby ešte vyrástlo a rýchlo jej z vlasov zobral červenú ružu. Bola mokrá, veľmi mokrá. Prameň poprosil slnko, aby mu požičalo fén. Netrvalo to ani päť minút, kým začali hriať slnečné lúče. Ruža sa prebudila zo spánku, ktorý nebol vôbec príjemný. ,,Snívalo sa mi, že som sa premenila na vodku," povedala ospalým hlasom. ,,Vodka? Čo je to vodka?" spýtal sa prameň začudovane.
,,Vodka? Čo je to vodka?!" začal vykrikovať zo sna barman. Teda, aby sme boli presní, bol to muž, ktorý pracoval ako barman. Často sa mu snívalo o rôznych destilátoch, túto noc ho dráždila vodka. Dráždila nielen jeho myšlienky, ale aj hustú bradu. Alebo ho dráždili tie dve kamarátky, ktoré listovali ten večer v nápojovom lístku? Vždy, keď vidí nových hostí, začne premýšľať nad tým, čo si objednajú. U niektorých to vedel na prvý pohľad odhadnúť - tie dve staršie dámy si určite dajú kapučíno, tá mladá osemnástka červené víno. Potom tu boli dve ženy, ktoré nevedel odhadnúť. Raz si dali negroni, ďalší týždeň čaj. Pravdepodobne boli voľnomyšlienkárky, hoci súdiť niekoho podľa toho, aký koktejl si objedná...? Barman bol zmätený, radšej sa vrátil k snu s vodkou. Pálila ho na jazyku, dostal na ňu strašnú chuť, ale vedel, že ráno ho čaká ranná služba, nemôže predsa piť uprostred noci. Ale tak jeden pohárik...Nie! Barman musí mať pevnú vôľu, inak by nemohol stáť celý deň na nohách a miešať drinky. Barman premýšľal nad tým, aké by to bolo, keby mal namiešať drinky na základe tých dvoch žien. Jedna by bola tuhá, človeka by striaslo, každý normálny človek by z nej odpadol (a každý skúsený štamgast by kričal: Viac, viac!). A bolo by tam strašne veľa ľadu, aby bol účinok čo najsilnejší...To preto, lebo tá žena vyzerá ako kus skaly, ktorý nevie nikto rozlomiť. Tá druhá by chutila po zmrznutých ríbezliach, cukor by barman vynechal, namiesto toho by pridal bazový sirup, aby zjemnil celkový efekt. Pri jednej myslel na studené more, rozbúrené vlny, tmu, ostrý vietor, chlad. Pri druhej odtŕhal jablká v sicílskej záhrade a rozopínal si bielu košeľu. Z jednej sa menil na ľadovú kocku, zatiaľ čo pri druhej sa oblieval vodou. Nevedel si ich predstaviť oddelene, spolu tvorili kompletný celok. Iba spolu mohli pohnúť jeho srdcom, pravda, ak nejaké mal. Barman nerád ukazoval, že má srdce. Mohlo sa ľahko rozbiť, nie, nie, srdce predsa nie je žiaden sklený pohár, ktorý sa dá zlepiť. Kto ale zlepí tohto barmana, ak sa náhodou rozbije na tisíc kúskov? Kto ho pozliepa? A ku ktorej z tých dvoch žien by chcel putovať ako pohár?
Komentáre
Zverejnenie komentára