Kto pije čaj v piatok večer?

foto: Martin Halmo, facebook.com - Záhir

Piatok si neviem predstaviť bez návštevy Záhiru. Po minuloročných vianočných sviatkoch sa stal z toho rituál, ku ktorému pristupujem s najväčšou zodpovednosťou – umyjem si vlasy, vyberiem si reprezentatívne oblečenie, potrápim špirálu, aby som mala riasy dlhšie ako D1, a aby som nezabudla – líčka. Vďaka ich zvýrazneniu konečne nesplývam so stenou. Tento piatok to vyzeralo tak, že sa svojho rituálu budem musieť zrieknuť kvôli chorobe, ktorá ma skolila v na začiatku týždňa. Môj stav sa však postupne zlepšoval, takže som sa rozhodla, že hoci ešte sem-tam zakašlem, nie je to dôvod k tomu, aby som vynechala návštevu baru v ktorom som kedysi oslavovala svoje 22. narodeniny. (Koľko mám teraz? To by si chcel vedieť, čo?)

Keď sme spolu s kamarátkou kráčali k Záhiru, boli sme vďačné osudu, že nás neodfúklo a že sme sa nepremenili na ľadové cencúle. Aj z toho dôvodu sme sa rozhodli pre čaj – potrebovali sme rozmraziť stuhnuté kosti. Ja som dávnejšie vyskúšala čaj Brida, a tak som kamarátke navrhla, či by sme si ho nedali. Povedala som jej, že mi pripomína prechádzku v rozkvitnutom sade plnom ruží. Doma v záhrade nám rastú ruže a ja s nimi rada trávim čas - ich vôňa ma upokojuje. Razom akoby som sa ocitla v sicílskej krajine, kde sa miesia rôzne vône a ja neviem, na ktorú stranu mám privoňať. Keď som prvýkrát privoňala k Bride, ocitla som sa v kúpeli plnom ruží, ktoré rozvoniavali zo všetkých strán. Myslím, že za to môže hlavná ingrediencia čaju Brida, a to ibištek, vďaka ktorému sa prenášam do sadu, v ktorom sa lupene ruží ani nedajú spočítať.

Umenie chuti? Jednoznačne. Plávajúci ibištek v mojom pohári ma hypnotizoval pohľadom – daj si ma, pi, prosím. A ja som sa nebránila, ako by som aj mohla? Výrazná, a predsa v niečom jemná chuť ibišteka – mohlo by to fungovať? Výraznosť s jemnosťou? Očividne áno, aspoň u mňa. Takže vôbec nevadí, že vonku fúka ľadový vietor, pretože keď sa napijem čaju Brida, akoby som sa ponorila do kúpeľa plných ruží. A na konci týždňa je to najlepší spôsob, ako stíšiť uponáhľanú myseľ.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ľuboš Rácz: ,,Chcel by som byť francúzskym šampanským po celý deň aj noc!“

Smrek a Bukowski na jednom mieste?

Na trase Záhir - Kuba