Báseň o kokteile Pavarotti
foto: facebook.com - Záhir mužská tvár prechádza januárovou hmlou a krátko pred polnocou zobudí zo sna niekoľko lámp dožadujú sa odpovede na otázku: aký kokteil si dnes pokrstil? pod mužskou tvárou sa pomrví šumivé víno všetky slová uviaznu na jazyku ktoré pred polhodinou rozveseľoval aperol jeho líca sa túžia vrátiť do baru kde aj biele košele voňajú pomarančovým voskom mužská tvár prechádza januárovou hmlou sama postupne sa rozplýva ale s hlasnejším tlkotom pod kožou odbíja trištvrte na drink a on sa chce vrátiť tam kde ho vzkriesi pohľad na barový pult kde barmani napĺňajú poháre šumivými jemne okorenenými predstavami na tomto mieste má sucho zákaz vstupu rovnako ako srdce poetky ktorému chýba okysličenie od múzy ešteže v očiach barmanov a hostí niet miesta pre pahrebu ich tancujúce plamene dokážu poraziť plač osamotenej sviečky to všetko v tebe vzbudzuje zvedavosť a keď prídeš domov tvoja duša už nemôže byť rovnaká pokým jej v kostiach odbíja trištvrte na drink